
kafkaintherun
who tells the birds where to fly?
Category: Ramblings
-
दिनहरू चल्छन्, तर समय हिँड्दैन। चेतनाको एउटा छाल आउँछ, तिम्रो यादलाई किनारमा छोड्छ, र फेरि आफ्नै गहिराइतिर फर्कन्छ।

-
पृथ्वीनारायण! तिमी आयौ? सिंहदरबारको गेटमा उभिएको सालिकले ठड्याएको औँला अब देश हाँक्ने बाटो होइन, युवाहरूलाई ‘एयरपोर्ट’ को बाटो देखाइरहेछ।

-
कामरेड, तिमी फर्कियौ, बा–पुस्ताको आवाज लिएर। दाउरा सुरुवालको स्मृति अझै बाँकी थियो। महल, कुर्सी, र भाषणहरूले त्यो स्मृति मेटाए। हामी सुन्दै बुढा भयौँ, सपना नबोलिकन। हामी उभियौँ, नामसहित, अर्थविहीन।

-
तर आज, यो साँघुरो गल्लीमा उभिँदा, आफैँसँग झूट नबोल। तिमी यहाँ ल्याइएका होइनौ। तिमी आफैँ आइपुगेका हौ – थकित निर्णयहरूको बाटो हुँदै। शहरले तिमीलाई निलेको हैन। तिमीले आफैँ यसको लयसँग आफ्नो सास मिलाउन सिकेका हौ। त्यसैले त खोलाको सुसाइ अब तिमीलाई चर्को लाग्छ, र मौनताले तिमीलाई असहज बनाउँछ।

-
यो सहर मेरो रोजाइ होइन- मेरो थकानको निरन्तरता हो। यहाँ समय बग्दैन, ऊ मेरो नाडीभित्र थाकेर अड्किन्छ, र दिनहरू हिजोका अधुरा बोझ बोकेर फेरि उठ्छन्।

-
गाउँको अन्तिम भित्तामा समय छैन- डरको ताल मात्र। उसको देह काम लाग्ने, तर छुन नहुने। उसले सिउँछे फाटेको लुगा होइन, आफूलाई। उज्यालो अब उत्तर होइन अवस्था हो।

-
Five years after the pandemic began, a haunting question remains: Why do millions suffer long after the virus has cleared? A compelling new hypothesis suggests that SARS-CoV-2 acts as a master key, unlocking ancient viruses, latent bacteria, and genetic “ghosts” that have been hiding within us all along.

-
Lobsters exhibit negligible senescence, defying the decay that defines human aging. Yet their secret- unrestricted telomerase- reveals a fatal paradox: the same fuel for their longevity acts as a driver for cancer in our complex bodies. Aging is an unavoidable cost of multicellularity- a compromise evolution made to maintain order among trillions of cells.

-
There are viral ghosts within us, lurking in our DNA. Transposons or Jumping genes are remnants of ancient retroviral infections. Almost half of our genome is made up of these viral DNA that has made its home in our Genome. They can form “dark antigens”- hidden viral proteins that evade immune detection and this biological…

-
All eels on earth begin their life at Saragossa Sea, a small patch of Atlantic Ocean near Bermuda Triangle. How a river-dwelling fish is tied to an oceanic cradle millions of years older than humanity.

-
सन् १७७५ मा पृथ्वीनारायण बित्दै गर्दा जन्मिएका नाति रणबहादुर जम्माजम्मी ३१ वर्ष बाँचेका थिए। उनको राजकाज वा उनी जिवित रहँदा दरबारमा भएको भाँडभैलो सायद अरू कुनै बेलको नेपालमा भएको थियो होला।

-
हाम्रो स्मृतिमा, अझै धुवाँ बाँचिरहेको छ, अझै आकाश भाँचिँ नै रहेको छ। देश थकानको दिशामा, आफ्नै गतिमा घस्रिरहेको छ। हामी- ध्वंसलाई विकास भनिरहेका छौं, र हरेक भत्किएको घरभित्र आफ्नो डर सुरक्षित राखिरहेका छौं।

-
छालाभित्र न्यानो सास मात्र बाँकी रहन्छ। जसरी नदी शब्दहरू नाघेर, अर्थहरू बिर्सेर, पहाड फोरेर बगेको हुन्छ, म बोल्छु, उसले सुन्छ, म हिँड्छु, उसले बाटो सम्झिन्छ। जसलाई उज्यालोले मात्र हल्लाउँछ। जसलाई छायाँले मात्र बचाइराख्छ।

-
वाद्यहरूको यो सेना उठोस्; सारंगीका तार, ढोलका ठोका, बाँसुरीका श्वासहरू एउटै तालमा मिल्छन हाम्रो सङ्गीतले कागजातमा लेखिएका दावीहरू पनि बचाउन। म सारंगी हुँ- मेरो तारबाट उठ्ने ध्वनि सुन। म ढोल हुँ- मेरो ठोकाबाट उठ्ने कदम देख।

-
तिमी बुझ्नेछौ; स्थिरता असम्भव छ, तर सुन्दरता हरेक बिहान सम्भव हुन्छ। अन्ततः ऐनाले तिम्रो अनुहार बोक्दैन अब त्यहाँ, तिम्रो आत्मा झल्किन्छ; ऐनाभित्रको घामको झिल्कोमा म लुप्त हुन्छु, तिमी बाँच्छौ; अरू धेरै जन्मदिनहरूका निमित्त।

-
One man would soon lead them to outright rebellion against Sumerian Empire. He would go down history as Sargon, which in Akkadian means “one true king”. He would usher in the twilight of the Sumerian age.

-
म सीता, म माटोकी छोरी, अझै वनवासी, अझै प्रश्नवाची। कहिले जनकपुर, कहिले अयोध्या, कहिले वनवास, कहिले ऋषिको कुटी; म कहिल्यै घरकी भइन। कसरी प्रमाणित गरूँ – म यही माटोकी छोरी? कसरी देखाउँ तिमीलाई – मेरो गर्भमा हुर्किएको पीडा?

-
म पनि- सपना देख्थें देशको, नक्शा होइन, अनुहार भएको देश। जहाँ कविले बन्दुक होइन, कलम बोकेर गर्थे प्रतिवाद। जहाँ सपना- सिर्जनाको गर्भ, सिर्जना- विद्रोहको आवाज। तर मेरो सपना हरायो! हरायो- काठमाडौंको कन्क्रिट क्यानभासमा। जहाँ सडक चिल्लिन्छ र सपना चिप्लिन्छ।

-
म थरबाट जन्मिएँ – तर थर कहिल्यै मेरो थिएन। त्यो बुवाको थर थियो, बुबाको पनि, हरेक बुबाहरूको इतिहासमा मातृकुल हराइरहेको प्रमाण। किनभने – म होइन, मेरो थर पो थियो यस देशको नागरिता।

-
ऊ गलत जन्मिएको हो, ऊ पसिना भएर बाँच्छ, उसको नाम गलत, जात गलत, रगत गलत, छायाँ अपवित्र। आफूले बनाएको मुर्ती सजिएको मन्दिरको, ढोकामा परम्पराले लेखिदिएको छ – “अछुतलाई प्रवेश निषेध।”

- Articles (23)
- English (23)
- English Poetry (8)
- History (12)
- Letters (3)
- Monologues (6)
- Musings (25)
- Nepali (49)
- Nepali literature (43)
- Nepali Poetry (43)
- Poetry (48)
- Ramblings (42)
- Science (7)
- Stories (2)
- January 2026 (4)
- December 2025 (6)
- November 2025 (6)
- October 2025 (6)
- September 2025 (2)
- August 2025 (7)
- July 2025 (3)
- June 2025 (4)
- May 2025 (4)
- April 2025 (27)
- March 2025 (6)
- December 2024 (1)
- October 2024 (1)
- September 2024 (1)
- March 2023 (1)
- February 2023 (1)
Akkad (5) Biology (5) Caste System (4) hinduism (6) History (9) literature (54) love (7) love poems (6) Mesopotamia (6) muse (22) Musing (21) Nepal (31) Nepali (5) Nepali Poetry (6) nepali politics (17) Nepali Society (4) New York (12) nostalgia (4) Poetry (51) random musing (29) romance (9) romantic (5) Science (5) Sumer (7) Writing (37) कविता (5) नेपाल (37) नेपाली कविता (18) नेपाली राजनीति (4) नेपाली साहित्य (4)
who tells the birds where to fly?
© 2025 all rights reserved. Designed with WordPress.